34505

        • Zaujímavosti

        • FOTOSYNTÉZA

                je zložitá premena anorganických látok na organické látky.

                Prebieha v zelených častiach rastliny za prítomnosti slnečného žiarenia. 

                Do ovzdušia sa pri tomto procese uvoľňuje kyslík.

          Fotosyntéza (v bunke prebieha v chloroplastoch)

                                                           slnečné svetlo

          6 CO2          +          6 H2O    >       C6H12O6        +          6 O2

                                                           chlorofyl

          (oxid uhličitý)       (voda)                             (ústrojné látky)         (kyslík)

                    |                          |                                             |                              |

          do listov                do listov                      lykovou časťou         prieduchmi

          zo vzduchu            z koreňov                     ciev do                       von do

          cez prieduchy       (z pôdy) drevnou         ostatných častí          vzduchu

                                         časťou ciev                  rastliny

          ______________________________________________________

          neústrojné látky                + energia>   ústrojné látky +     kyslík

          Fotosyntéza :

               - reakcia, pri ktorej sa energia prijíma a uchováva v podobe chemických väzieb v molekulách ústrojných
          - môže prebiehať iba v organizmoch s chlorofylom (zelené rastliny a sinice) ==> producenty 

            

            DÝCHANIE

          je opačný proces ako fotosyntéza.

          Dýchanie (v bunke prebieha v mitochondriách u všetkých organizmov)

                                                                 využiteľná

          C6H12O6     +      6 O2 >                  +  teplo + 6 CO2  +  6 H2O          

                                                                 energia               

          (ústrojné látky) (kyslík)     

                 |                        |                                  |                                     |

          u rastlín:             u rastlín:             u rastlín:                    u rastlín: 

          zo zásobných    zo vzduchu          na miesta                   von cez prieduchy

          orgánov alebo   cez prieduchy     určenia                      + čiast. využitie

          chloroplastov                                 k priebehu                 (na výživu)

                                                                  život. dejov

          u živočíchov:     u živočíchov       u živočíchov:            u živočíchov:

          z tráviacej          z dýchacej              - „ -                        von z tela cievnou,

          sústavy                sústavy                                                dých. a vyluč. súst.   

                       Dýchanie:

          - reakcia, pri ktorej sa energia z chemických väzieb ústrojných látok uvoľňuje a môže byť využitá na životné deje (dýchanie, rozmnožovanie, rast, dedičnosť, dráždivosť, príjem potravy, vylučovanie, telesné teplo a pod.);

          - dýchanie ==> biologická oxidácia


            ZÁKLADNÉ EKOLOGICKÉ POJMY

            

          EKOLÓGIA je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom vzťahov živých organizmov navzájom a k ich neživému okoliu.


          ODBORY EKOLÓGIE:

          Ekológia rastlín - skúma vzťahy medzi rastlinami a prostredím.

          Ekológia živočíchov - skúma vzťahy medzi živočíchmi a prostredím.

          Ekológia krajiny - skúma zmeny krajiny spôsobené činnosťou človeka.

          Globálna ekológia - skúma zmeny na celej planéte Zem a ich vplyv na život.

          Poznáme ešte ekológiu morí, lesov, púští, stepí, človeka, ekológiuE populácií, spoločenstiev, ekosystémov, environmentálnu ekológiu, aplikovanú ekológiu a pod.


          VLASTNOSTI ŽIVÝCH ORGANIZMOV: príjem vody a živín, rast, dýchanie, rozmnožovanie (prenos dedičných vlastností), vývin a vývoj, pohyb, dorozumievanie, práca, odumieranie;


          FOTOSYNTÉZA je zložitá premena anorganických látok na organické látky.

          Prebieha v zelených častiach rastliny za prítomnosti slnečného žiarenia, pričom sa do ovzdušia uvoľňuje kyslík. Je to reakcia , pri ktorej sa energia prijíma a uchováva v podobe chemických väzieb v molekulách ústrojných látok. Môže prebiehať iba v organizmoch s chlorofylom (zelené rastliny a sinice = producenty).


          DÝCHANIE je opak fotosyntézy. Je to reakcia, pri ktorej sa energia z chemických väzieb ústrojných látok uvoľňuje a môže byť využitá na životné deje (dýchanie, rozmnožovanie, rast, dedičnosť, dráždivosť, príjem potravy, vylučovanie, atď.). Prebieha u všetkých organizmov v mitochondriách. Dýchanie = biologická oxidácia.


          BIODIVEZITA je biologická rozmanitosť živých organizmov od génov až po ekosystémy. Zahŕňa milióny druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, rôzne ekosystémy a všetky gény, ktoré obsahujú. Má tri úrovne:

          - Génová rozmanitosť

          - Druhová rozmanitosť

          - Ekosystémová rozmanitosť (lúky, polia, lesy)


          BIOSFÉRA je celý priestor na Zemi, v ktorom sa vyskytuje život (oživený povrch Zeme - svetový ekosystém).


          BIÓMY sú hlavné ekologické regióny (oblasti), na ktoré možno rozdeliť suchú zem. Hlavné biómy sú: tundra, ihličnatý les, listnatý les, tropický les, mierna step - trávnaté porasty mierneho pásma, savana - tropické trávnaté porasty, púšť. Každý bióm je obrovský biotop.


          BIOTOP (stanovište, lokalita, habitat) je prirodzený domov - životný priestor jedinca alebo súboru organizmov ohraničený od okolia určitými ekologickými podmienkami.


          BIOCENÓZA (spoločenstvo) - súbor organizmov žijúcich v spoločnom priestore a navzájom sa ovplyvňujúcich. Rozlišujeme spoločenstvá rastlín a živočíchov.


          BIOMASA – organická hmota živých organizmov prítomných na určitej ploche.


          EKOSYSTÉM - komplex spoločenstiev živých organizmov spolu s neživým prostredím. Tvoria ho populácie, ktoré žijú na rovnakom stanovišti. Rozlišujeme vodné (rybník, rieka, more) a suchozemské (les, lúka, pole) ekosystémy.


          EKOTON – prechodná zóna medzi dvoma ekosystémami.


          EKOLOGICKÁ ROVNOVÁHA – je konštantný dynamický stav ekologického systému udržiavaný jeho regulačnými mechanizmami.


          EKOLOGICKÁ NIKA - súbor podmienok poskytovaných určitým prostredím. Súčasne vyjadruje funkciu druhu (jedinca, populácie) v ekosystéme z hľadiska jeho nárokov na prostredie a jeho funkciu v prostredí.


          ADAPTABILITA (ekologická prispôsobivosť) – schopnosť živých organizmov prispôsobovať sa vplyvom vonkajšieho prostredia.


          ABIOTICKÉ FAKTORY PROSTREDIA - neživé podmienky životného prostredia - slnečné žiarenie, voda, vzduch, pôda.


          BIOTICKÉ FAKTORY PROSTREDIA. Jedince medzi sebou vstupujú do rôznych vzťahov a v rámci nich sa rozličným spôsobom ovplyvňujú:

          • jedince sa navzájom ovplyvňujú v rámci populácie
          • populácie sa ovplyvňujú v rámci spoločenstiev (biocenóz)
          • najzložitejšie sú vzťahy v rámci ekosystémov

          POPULÁCIA - súbor živočíchov alebo rastlín rovnakého druhu žijúcich na určitom mieste a v určitom čase.


          EMIGRÁCIA – odchod jedincov z územia populácie.


          IMIGRÁCIA – príchod a usídlenie (prisťahovanie) jedincov na územie populácie.


          POTRAVOVÉ VZŤAHY:

          • PARAZITIZMUS - vzťah medzi organizmami, pri ktorom jeden organizmus žije na úkor druhého;
          • PREDÁCIA - jeden člen potravového reťazca sa živí lovom iných živočíchov;
          • SYMBIÓZA (spolužitie) - je vzťah medzi populáciami, pri ktorom je jedna populácia užitočná druhej;
          • KONKURENCIA - vzťah, pri ktorom silnejšie a pohyblivejšie druhy vytláčajú slabšie alebo choré druhy.

          POSTAVENIE ORGANIZMOV V EKOSYSTÉME:

          • PRODUCENTY (výrobcovia) - vytvárajú v priebehu fotosyntézy organické (ústrojné) látky - zelené rastliny, sinice;
          • KONZUMENTY - živočíchy, ktoré sa živia rastlinnou alebo živočíšnou potravou (bylinožravce, mäsožravce, všežravce);
          • REDUCENTY (deštruenty, rozkladače) - organizmy, ktoré rozkladajú organické látky (baktérie a huby v procese hnitia).

          PRÍRODNÉ ZDROJE:

          a)   nevyčerpateľné (napr. slnečné žiarenie, voda, vietor)

          b)  vyčerpateľné, neobnoviteľné (fosílne palivá, rudy, ropa...)

          c)   vyčerpateľné, obnoviteľné (organizmy a ich spoločenstvá)


          DEVASTÁCIA – znehodnotenie a ničenie prírodného a životného prostredia a jeho zložiek


          EKOLOGICKÁ KATASTROFA - silné narúšanie až zničenie ekosystémov.

          ´

          Dedičnosť a jej podstata

                Dedičnosť organizmov - schopnosť organizmov utvárať pri pohlavnom alebo nepohlavnom rozmnožovaní jedinci so zhodnými znakmi.

          Rozmnožovaním sa zabezpečuje pretrvávanie živej prírody. Jedinci, ktoré vznikli rozmnožovaním, sa podobajú svojim rodičom. Majú podobné vlastnosti - znaky (veľkosť, tvar, farba, duševné vlastnosti).

          GENETIKA - veda o dedičnosti, zaoberá sa dedičnosťou a jej zákonitosťami.

          Jan Gregor MENDEL - mních - brnenský biológ:

          n     gény (vlohy) - základy dedičnosti - prenášajú sa pohlavnými bunkami

          n     každý znak je určený párom - dvojicou génov, ktoré sa pri vzniku pohlavných buniek rozchádzajú a pri oplodnení znova náhodne stretávajú

          n     utváranie znakov ovplyvňuje prostredie, v ktorom sa organizmus vyvíja.

          ORGANIZMY TEDA NEDEDIA HOTOVÉ ZNAKY, ALE IBA GÉNY (VLOHY) NA ICH UTVÁRANIE.

          STRIEDAVÁ DEDIČNOSŤ - jedny gény prevládajú (dominantné) a druhé ustupujú (recesívne):

          1.     generácia: červený hrach + biely hrach => červený hrach

          2.     generácia: červenokveté i biele hrachy v pomere 3:1

          ZMIEŠANÁ DEDIČNOSŤ - obidva gény pre jeden znak sa uplatňujú rovnako:

          1.   generácia: červenohnedý dobytok + svetlý dobytok =>plavý dobytok

          2.   generácia: vzniknú červenohnedé, plavé i svetlé jedinci (1:2:1)

          PRENOS DEDIČNÝCH INFORMÁCIÍ - z rodičov na potomkov rozmnožovaním

          ROZMNOŽOVANIE:

          • nepohlavné - prenos rovnakých znakov ako má rodič
          • pohlavné - prenos znakov od obidvoch rodičov

          CHROMOZÓMY - telieska v jadre bunky; každý z nich je tvorený jedinou molekulou DNA

          NUKLEOVÉ KYSELINY:

          • DNA (DNK) - deoxyribonukleová kyselina
          • RNA (RNK) - ribonukleová kyselina

           DNA - zodpovedá za dedičnosť, každá jej molekula je reťazcom mnohých spojených génov.

          1. 1. Každý druh organizmu má v bunke svoj vlastný počet chromozómov nazvaný diploidný počet. Ľudia majú 46 chromozómov. Usporiadané sú v pároch (23 homologických párov).
          2. 2. Pri pohlavnom rozmnožovaní majú pohlavné bunky (vajíčka, spermie) iba polovičný (haploidný) počet chromozómov. Splynutím pohlavných buniek vzniká zygóta už s normálnym počtom chromozómov (diploidným)