34505
P-8 Poznámky do zošita
T
1. NEŽIVÁ PRÍRODA
PRÍRODA - živá – živé prírodniny – baktérie, huby, rastliny, živočíchy, človek
- neživá – neživé prírodniny – slnečné teplo a svetlo, voda, vzduch, minerály, horniny, pôda
Živé prírodniny sú závislé od neživej prírody. Neživú prírodu ovplyvňujú.
Neživé prírodniny nie sú závislé od živej prírody.
Zdroje neživej prírody – nerastné suroviny - rudné (rudy kovov)
- nerudné (napr. stavebné suroviny)
- energetické suroviny (ropa, uhlie, zemný plyn
Nerastné suroviny – vyčerpateľné zdroje surovín.
2. ZEM A JEJ STAVBA
Zem v Slnečnej sústave
Zem – súčasť vesmíru – galaxia Mliečna cesta – Slnečná sústava.
V Slnečnej sústave sa nachádzajú:
- jediná hviezda – Slnko
- planéty - malé (vnútorné) – Merkúr, Venuša, Zem, Mars
veľké (vonkajšie – tzv. plynné obry) – Jupiter, Saturn, Urán, Neptún
- planétky - asteroidy
- mesiace – satelity planét
- kométy
- meteoritické telesá – meteory a meteority
- medziplanetárna hmota – vesmírny prach
Význam Slnka ako energetického centra sústavy.
Význam otáčania Zeme okolo Slnka (ročné obdobia) a otáčania okolo osi (deň a noc).
Vznik Zeme
- asi pred 4,7 miliardy rokov
Predgeologické obdobie (0,5 miliardy rokov)
- rozčleňovanie na sféry – zemské jadro, zemský plášť, atmosféra (prvotná)
Geologické obdobie
- vznik pevnej zemskej kôry
- hydrosféra – vodný obal
- biosféra – sféra života
- pedosféra – sféra pôdy
Stavba Zeme
Zemské jadro – v roztavenom stave (NiFe), magnetické vlastnosti spôsobujú magnetické pole okolo Zeme
Zemský plášť – vnútorný a vonkajší, plastický
Zemská kôra – vonkajší, pevný horninový obal
Litosféru tvorí zemská kôra a vrchná časť zemského plášťa. Je rozlámaná na litosférické platne.
Pevninská zemská kôra – vrstva usadených hornín, žulová vrstva, čadičová vrstva
Oceánska zemská kôra – tenšia – nemá žulovú vrstvu
Geológia – sa zaoberá najmä štúdiom zemskej kôry.
Pohyb kontinentov a dna oceánov
Wegenerova teória pohybu kontinentov.
Prakontinent Pangea sa rozčlenil na severnú Lauráziu a južnú Gondwanu. Medzi nimi oceán Tethys
Litosférické platne:
6 veľkých – eurázijská, africká, americká, tichooceánska, indoaustrálska, antarktická
15 malých – napr. arabská, karibská
Pohyb roztavených hmôt v hlbšej časti plášťa spôsobuje pohyb litosférických platní.
Vznik zemskej kôry a jej zmeny
Rozpad kontinentu, vznik oceána a oceánskej kôry - v miestach vzďaľovania litosférických platní.
Rift – prepadlina, v ktorej vzniká nová oceánska zemská kôra.
Zánik oceánov a oceánskej kôry – v oceánskych priekopách – v miestach približovania a podsúvania litosférických platní.
Vznik ostrovných oblúkov alebo sopečných pohorí.
Pásmové pohoria vznikajú pri nárazoch pevninských platní.
Zemská kôra v skutočnosti nezaniká, iba sa mení.
3. ZÁKLADNÉ STAVEBNÉ JEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRY
Minerály a horniny
Minerál (nerast) je anorganická rovnorodá prírodnina. Dá sa napísať chemickým vzorcom.
Hornina je anorganická rôznorodá prírodnina. Je zložená z viacerých minerálov.
Horninotvorné minerály – kremeň, živce.
Mineralógia – náuka o mineráloch.
Petrológia – náuka o horninách.
Jednoduché horniny tvoria minerály jedného druhu (vápenec zložený z kalcitu).
Zložené horniny sa skladajú z viacerých druhov minerálov (žula).
Horniny delíme na:
- vyvreté (magmatické)
- usadené (sedimentárne)
- premenené (metamorfované)
Minerály a ich vzhľad
Vznik minerálov:
- kryštalizáciou taveniny (magmy)
- kryštalizáciou roztokov alebo plynov
Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou stavbou, ohraničené rovnými plochami.
Kryštalované minerály - majú pekne vyvinuté mnohosteny s ohraničenými rovnými plochami:
- samostatný kryštál – výrastlica
- drúza – zhluk kryštálov na spoločnom základe
- geóda – kryštálmi zvnútra pokrytá dutina
Kryštalické minerály - majú nepravidelný tvar a nepravidelné plochy, ktoré určuje tvar okolia:
- zhluky kryštálov – agregáty – vláknité, ihličkovité, zrnité, tabuľkovité, šupinkovité
Beztvaré minerály – amorfné – nie sú ohraničené rovnými plochami, tvoria kvapľovité, hroznovité, guľovité útvary.
Stavba a tvar minerálov
Atómy alebo ióny vytvárajú kryštálovú štruktúru, ktorá je pre minerál charakteristická.
Podmieňuje tvar a vlastnosti minerálu.
Beztvaré minerály nemajú kryštálovú štruktúru.
Kryštálové sústavy: trojklonná, jednoklonná, kosoštvorcová, trojuholníková (klencová), štvorcová, šesťuholníková, kocková.
Vlastnosti minerálov
Fyzikálne vlastnosti minerálov:
a) mechanické:
Hustota je vlastnosť, podľa ktorej sa minerály javia ako ťažké alebo ľahké. Je to pomer hmotnosti telesa k jeho objemu: r = m/V. Udáva sa v g/cm3.
Ľahké minerály – kamenná soľ, síra
Ťažké minerály – zlato, galenit
Súdržnosť:
- minerály krehké – po údere kladivom sa rozletia na úlomky – kremeň, kalcit
- minerály jemné – po údere sa rozdrvia, ale úlomky sa nerozletia - sadrovec
- minerály kujné – po údere sa dajú kovať a roztepávať
- minerály pružné – sa po ohnutí vrátia do pôvodnej polohy – sľuda
Tvrdosť minerálu je odpor voči vniknutia cudzieho telesa.
Mohsova stupnica tvrdosti: 1. mastenec, 2. kamenná soľ, 3. kalcit, 4. fluorit, 5. apatit, 6. živec. 7. kremeň, 8. topás, 9. korund, 10 diamant.
Minerál vyššieho stupňa rýpe do všetkých predchádzajúcich; 1,2 – možno ich rýpať nechtom, 3 – medeným plieškom, 4 – medenou mincou, 5 – klincom, 6 – pilníkom, 6 – 10 – rýpu do skla.
Štiepateľnosť
- podľa rovných plôch – minerály štiepateľné
- podľa nerovných plôch – minerály lomné
Lom – nerovný, lastúrnatý, miskovitý a pod.
b) optické
Farba
- farebné – majú stálu farbu (síra, tuha, )
- sfarbené – sú sfarbené od prímesí ( niektoré odrody kremeňa – fialový ametyst, hnedá záhneda, ružový ruženín a pod.)
- bezfarebné – nemajú farbu (čistý kremeň – krištáľ, sadrovec, kamenná soľ)
- farba vrypu – zisťuje sa na drsnej porcelánovej doštičke
Priepustnosť svetla je schopnosť prepúšťať svetlo:
- priehľadné minerály – je cez ne vidieť - krištáľ
- priesvitné minerály – svetlo cez ne presvitá – biely kremeň
- nepriesvitné – neprepúšťajú svetlo
Lesk je odraz svetla od plochy minerálu
Kovový lesk – pyrit, galenit
Sklený lesk – kremeň
Perleťový – sľudy
Diamantový – diamant
Matný – kaolinit
Hodvábny lesk – azbest
Ďalšie fyzikálne vlastnosti minerálov:
Vodivosť – vodiče tepla
- vodiče elektrickej energie
- nevodiče - izolanty
Magnetizmus – magnetické minerály priťahujú magnet, strelku kompasu – magnetovec
Žiaruvzdornosť – odolnosť voči vysokým teplotám – magnezit, kremeň, grafit
Chemické vlastnosti minerálov:
- rozpustnosť vo vode
- odolnosť voči kyselinám a hydroxidom
- rozklad pri vysokých teplotách
Sústavy nerastov: prvky – kovové a nekovové, sulfidy, halogenidy, oxidy, kyslíkaté soli – uhličitany, sírany, dusičnany, fosforečnany, kremičitany.
Význam minerálneho a horninového bohatstva Zeme
Nerastné suroviny:
- rudné – získavajú sa z nich kovy – magnetit (Fe), galenit (Pb), sfalerit (Zn), bauxit (Al)
- nerudné - stavebné (štrk, piesok, vápenec), na obklady (mramor, žuly ...), tehliarske (íl, hlina), a keramické (kaolín), sklárske (sklársky piesok), žiaruvzdorné (grafit, azbest, sľudy, magnezit)
- nerudné – energetické – ropa, uhlie, zemný plyn, rádioaktívne látky
Ložiská nerastných surovín – miesta, kde sa v zemskej kôre nahromadili nerastné suroviny.
Rozkladom minerálov a hornín – základ pôdy – význam v poľnohospodárstve.
Ornica.
Ochrana významných minerálov
Vzácne minerály:
Libethenit – Ľubietová (Libethen)
Dillnit – Banská Belá (Dilln)
Hodrušit – Banská Hodruša
Drahý opál – Dubník pri Prešove
Holubníkový kremeň – v okolí Banskej Štiavnice
Aragonit – Ochtinská aragonitová jaskyňa, Konrádovce, Podrečany
4. GEOLOGICKÉ PROCESY
Geologické procesy a zdroje ich energie
Vnútorné geologické procesy - menia zemský povrch a súvisia s pohybmi litosférických platní. Na zemskom povrchu vytvárajú nerovnosti ( tektonické procesy, magmatizmus, zemetrasenia, premena hornín).
Zdroj energie: - zemské teplo, energia z rozpadu rádioaktívnych látok, čiastočne zemská príťažlivosť.
Činitele – teplo a tlak.
Vonkajšie geologické procesy – spôsobujú zarovnávanie a znižovanie zemského povrchu (zvetrávanie a rozrušovanie, prenášanie, usadzovanie, spevňovanie).
Zdroj energie – Slnečné žiarenie, príťažlivosť Mesiaca, zemská príťažlivosť.
Činitele – gravitácia, striedanie teplôt, voda (tečúca, dažďová, morská), ľadovce, vietor
Vnútorné geologické procesy
1. Magmatická činnosť - hlbinná
- povrchová (sopečná činnosť)
2. Tektonické procesy - pevninotvorné (zdvíhanie, pokles, posun litosférických dosiek)
- horotvorné
3. Zemetrasenia
4. Premena hornín
Magmatická činnosť a vyvreté horniny
Magma – horninový materiál v roztavenom stave. Vzniká a hromadí sa v magmatickom ohnisku (krbe).
Magmatická činnosť – procesy, ktoré súvisia so vznikom a postupom magmy.
Tuhnutie magmy:
- v hĺbke - v masívoch – hlbinné horniny
- v puklinách – žilné horniny
- na povrchu - po vyliatí – výlevné horniny
- po výbuchu – sopečné vyvrhliny
Magma na zemskom povrchu sa nazýva láva.
Svetlé minerály : živce, kremeň, svetlá sľuda
Tmavé minerály: tmavá sľuda, amfiboly, pyroxény, olivín
Svetlé horniny: žula, ryolit
Tmavé horniny: gabro, čadič
Prechodné horniny: andezit, diorit
Hlbinné vyvreté horniny
Vznikajú stuhnutím a vykryštalizovaním magmy pod zemským povrchom.
Hlbinné magmatické telesá – masívy (plutóny).
Žula - živce - draselné – ortoklas
- sodno-vápenaté - plagioklas
- kremeň
- sľudy - muskovit – svetlá sľuda
- biotit – tmavá sľuda
Obklady budov, reprezentačné budovy, pomníky.
Gabro, diorit - svetlé minerály – plagioklasy
- tmavé minerály – amfiboly, pyroxény, olivín
Ozdobné obklady budov, pomníky.
Sopečná činnosť
- proces, ktorý súvisí s prenikaním magmy na zemský povrch v podobe lávy.
Sopka (vulkán) – sopečný kužeľ, sopečný komín (sopúch), kráter, sopečný (magmatický) krb.
Sopky - činné, nečinné (spiace), vyhasnuté.
Sopečný výbuch - sopečné vyvrhliny – prach, popol, bomby. Ich stuhnutím a usadením vzniká tuf.
Pokojný výlev lávy – lávové prúdy. Ich stuhnutím vznikajú výlevné vyvreté horniny.
Sprievodné javy sopečnej činnosti – výrony vodných pár, plynov, horúce pramene a gejzíry.
Výlevné vyvreté horniny
Z riedkej lávy – lávové prúdy:
Čadič – živce, pyroxény, amfiboly, olivín. Dlažba, čadičová (sklená) vata, potrubia.
Z hustej lávy – kopy:
Ryolit – živce, kremeň, tmavá sľuda.
Sopečné sklá – obsidián a perlit – rýchlym stuhnutím hustej lávy vo vode. Obsidián – nástroje prapredkov, dnes – ostré rezné nástroje; perlit – izolačný materiál.
Pemza – stuhnutím spenenej preplynenej lávy. Odstraňovanie stvrdnutej kože.
Tuf – ľahko a dobre sa opracúva.
Z prechodnej lávy:
Andezit, znelec – živce, amfibol, pyroxén. Obrubníky chodníkov, stavebný kameň.
Rudné minerály
Prvky - Zlato (Au), striebro (Ag)
Sulfidy – pyrit – v súčasnosti bez významu (FeS2), chalkopyrit – medená ruda (CuFeS2), galenit – olovená ruda (PbS), sfalerit – zinková ruda (ZnS), antimonit – ruda antimónu (Sb2S3), rumelka – ruda ortuti (HgS), argentit – strieborná ruda, doprevádza galenit (Ag2S).
Siderit – patrí medzi uhličitany – železná ruda (FeCO3).
Horotvorná činnosť a poruchy zemskej kôry
Horotvorná činnosť je proces, pri ktorom vznikajú pohoria.
Poruchy zemskej kôry:
a) poruchy bez zlomu:
- ohyb
- prehyb
- vrása – priama, šikmá, ležatá; koryto (synklinála), rameno, sedlo – chrbát (antiklinála)
b) poruchy so zlomom:
- zlom
- pokles, priekopová prepadlina
- prešmyk, hrast
- posun
Pohoria: vrásové, príkrovové, kryhové
Zemetrasenie
- krátkodobé otrasy zemskej kôry.
- sopečné zemetrasenia
- závalové zemetrasenia (valivé, rútivé)
- tektonické zemetrasenia
Ohnisko zemetrasenia – hypocentrum – miesto uvolnenia napätia v v hĺbke Zeme.
Epicentrum zemetrasenia – najbližšie miesto od ohniska na povrchu Zeme.
Seizmické (zemetrasné) vlny; seizmografy.
Stupnice na označenie stupňa zemetrasenia – Richterova, ...
Premena hornín
Premenené horniny vznikajú z hornín vyvretých, usadených i premenených.
Činitele (faktory) premeny hornín:
- teplota – do 700° C
- tlak – nadložných vrstiev, vody a CO2, tektonický (vyvolaný vrásnením)
- chemická aktivita plynov a roztokov
- čas
Čo sa s horninou deje:
- mení sa usporiadanie častíc
- rekryštalizuje
- môže sa chemicky meniť
- môže byť rozdrvená
Druhy premeny:
-
oblastná (regionálna) – väčšie hĺbky, väčšie územie – vznik rozsiahlych oblastí kryštalických bridlíc
-
tektonická – drvenie v širokých pásmach pri pohybe horninových hmôt cez seba
-
dotyková (kontaktná) – na styku s tuhnúcou masgmou
Premenené horniny
sú výsledkom vnútorného procesu geologického procesu – premeny hornín.
Kryštalické bridlice:
- fylit – kremeň, sľudy
- svor – kremeň, muskovit, príp. granát
- rula – kremeň, sľudy, živce, príp. granát
Mramor – zo zŕn kalcitu
Ďalšie minerály premenených hornín: granát, grafit, magnetit.
Vonkajšie geologické procesy
Procesy:
- zvetrávanie a rozrušovanie (erózia),
- prenášanie (transport),
- usadzovanie (sedimentácia),
- spevňovanie
Činitele:
dážď, vietor, zemská príťažlivosť, striedanie teplôt, tečúca voda, morský príboj, ľadovce, organizmy, človek
Vonkajšie geologické procesy spôsobujú na zemskom povrchu zarovnávanie a znižovanie (denudácia)
Zvetrávanie hornín a minerálov
Zvetrávanie je rozpad a rozklad hornín a minerálov.
Mechanické zvetrávanie – spôsobuje rozpad hornín a minerálov
Chemické zvetrávanie – rozklad – spôsobuje v horninách látkové zmeny
Biologické zvetrávanie – rozpad a rozklad hornín a minerálov pôsobením činnosti
organizmov.
Výsledok zvetrávania – zvetranina (zvetraninový plášť)
Geologická činnosť zemskej príťažlivosti
Zemská príťažlivosť – gravitácia spôsobuje:
- svahové pohyby - zliezanie, zosúvanie, opadávanie
- triedenie
- usadzovanie
Vznikajú:
- kamenitohlinité sute (úsypy)
- svahové hliny
- kamenné moria
- lavíny
Geologická činnosť povrchovej vody
Tečúca voda rozrušuje, prenáša, triedi, obrusuje a ukladá horninový materiál.
Horný tok – erózia, vznik výmoľov, tzv. ronové ryhy, odnášanie materiálu
Stredný tok – prenos – transport, vymieľanie bokov
Dolný tok – usadzovanie – sedimentácia, vznik delty
Rušivá a tvorivá činnosť tečúcej vody. Údolia tvaru V
Morská voda – príliv a odliv, morský príboj
Rušivá činnosť - rozrušovanie pobrežia (morská abrázia)
- vznik skalného zrubu (útesu)
- opracováva uvoľnený materiál
Tvorivá činnosť - usadeniny, pláže
Geologická činnosť ľadovcov
Ľadovce horské a kontinentálne.
Vznik ľadovca – pôsobením tlaku – vrstvy snehu – zrnitá masa firn – modrastý ľadovcový ľad0
Horské ľadovce – ľadovcový kotol, ľadovcový splaz
- údolia tvaru U
- morény – čelné, bočné, spodné
- ľadovcové jazerá – plesá
Kontinentálne ľadovce – pomaly stekajú do mora
- morény – podobne ako u horských
- bludné balvany
Geologická činnosť vetra
V oblastiach so suchým podnebím je vietor rozhodujúcim činiteľom:
Rušivá činnosť:
- odnášanie
- obrusovanie – vznik skalných útvarov – hríby, previsy
Tvorivá činnosť
- pieskové presypy – duny
- prachové usadeniny – spraše – vznik úrodných pôd
Usadené horniny
Usadzovaním rôzneho horninového materiálu vo vodnom a suchozemskom prostredí vznikajú:
- úlomkovité usadené horniny
- organogénne usadené horniny
- chemické usadené horniny
Vrstva – doskovité alebo šošovkovité horninové teleso rovnakého zloženia, vzniknuté za rovnakých podmienok
Podložie – staršia spodná vrstva
Nadložie – novšia vrchná vrstva
Hrúbka – mocnosť vrstvy
Súvrstvie – súbor vrstiev
Vrstevný sled – poradie, v akom sa vrstvy usadzovali
Sloj – vrstva uhlia
Úlomkovité usadené horniny
Priemer zŕn
sypké
čiastočne spevnené
spevnené
Viac ako
štrk (zaoblené)
zlepenec
Viac ako
suť (ostrohranné)
brekcia
piesok
pieskovec
Menej ako
prach
spraš
cicváry
Najmenšie úlomky
íl
hliny
ílovec
ílovitá bridlica
Tmely – spevňujú sypké horniny : kremičitý, vápenatý, železitý, ílový
Organogénne usadené horniny
Zo schránok organizmov - vápence zložené z kalcitu:
- lumachelový – zložený zo schránok mäkkýšov
- kalový – zo schránok mikroskopických organizmov (dierkavce, rozsievky)
- koralový – zo schránok koralov
Z tiel odumretých organizmov:
- rašelina
- uhlie – lignit, hnedé, čierne, antracit
- ropa
- zemný plyn
- zemný vosk – ozokerit
- asfalt
Chemické usadené horniny
Vznikli vylúčením látok rozpustených vo vode.
Soľné ložiská – usadzovanie odspodu k vrchu – podľa rozpustnosti vo vode – vápenec, sadrovec, kamenná soľ, sylvín (KCl), íl, hlina.
Najznámejšie chemické usadené horniny – kamenná soľ, sadrovec, travertín, dolomit, kvaple.
Železné rudy – limonit (hnedeľ), hematit (krveľ).
Krasové procesy
Prebiehajú pôsobením vody v oblastiach zložených z vápencov – vzniká kras.
Krasové útvary povrchové: škrapy, krasové jamy – závrty, ponor, vyvieračka
Krasové útvary podzemné: komíny, priepasti, jaskyne
Kvaple: - stalaktity – rastú zo stropu nadol
- stalagmity – rastú z dna jaskyne nahor
- stalagnáty – vznikajú spojením stalaktitov a stalagmitov
- brčká – veľmi tenké stalaktity
Podzemná voda
Je voda pod zemským povrchom.
Priepustné horniny – piesok, štrk; nepriepustné horniny; hladina podzemnej vody.
Prameň – miesto, kde sa podzemná voda dostáva na povrch.
Druhy prameňov:
- vrstevný prameň - kvalitný
- sutinový – nestály
- krasový prameň
- výstupné pramene (artézske studne)
Minerálna voda – obohatená o rozpustené minerálne látky a plynné zložky.
Ochrana podzemnej vody.
Pôda
Je vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá je výsledkom vzájomného pôsobenia ovzdušia, vody a organizmov na horniny. Tvorí pedosféru.
Pôdotvorné činitele:
- materská hornina
- podnebie
- členitosť zemského povrchu
- činnosť organizmov
- čas
Zloženie pôdy:
- pevné zložky – úlomky minerálov a hornín,humus, živé organizmy
- kvapalné zložky – voda s rozpustenými látkami
- plynné zložky – vzduch, plyny vznikajúce pri hnití organizmov
Rozdelenie pôd:
- podľa veľkosti pevných zložiek –skeletnaté, piesočnaté, hlinité, ílovité
- podľa reakcie – kyslé, neutrálne, zásadité
Pôdne horizonty:
A – humusový
B – obohatený
C – materská hornina
Pôdna erózia.
Horninotvorný cyklus
- prekresliť obrázok 195/92 – Schéma horninotvorného cyklu – do zošita.
5. VÝVOJ ZEMSKEJ KÔRY A ORGANIZMOV NA ZEMI
Skameneliny
Sú zachované zvyšky organizmov a rozpoznané prejavy života v minulých geologických obdobiach.
Paleontológia – veda o živote v minulých geologických dobách a o skamenelinách.
Druhy skamenelín:
- zvyšky pevných častí organizmov
- odtlačky častí tiel, stopy po lezení
- kamenné jadrá
Podľa skamenelín sa určuje vek usadených hornín.
Zisťovanie veku hornín
Pomerný (relatívny) vek – podľa poradia, v akom sú vrstvy uložené
- podľa skamenelín (vedúce skameneliny – trilobity, amonity, numulity)
Skutočný (celkový) vek - na základe rozpadu rádioaktívnych látok
Geologické éry - prahory, starohory, prvohory, druhohory, treťohory, štvrtohory
Geologické periódy - kratšie časové úseky, na ktoré sa delia geologické éry
Prahory a starohory (Zemský pravek)
Predgeologické obdobie:
Doba trvania : 700 miliónov rokov
Tvorba prvotnej zemskej kôry, vznik a diferenciácia zemského telesa.
Chemický vývoj
Prahory:
Doba trvania: 1400 miliónov rokov
Rozdelenie: staršie a mladšie
Vývoj organizmov: - vznik a vývoj praorganizmov
- baktérie a sinice
- prvé riasy
Starohory:
Doba trvania: 2000 miliónov rokv
Rozdelenie: staršie, stredné, mladšie a najmladšie
Vývoj organizmov: - v starších – rozvoj baktérií a siníc
- v najmladších – rozvoj rias;
- prvé živočíchy (prvoky, mechúrniky, červy, článkonožce)
Spoločný názov pre Starohory a prvohory – prekambrium.
Prvohory (Zemský starovek)
Doba trvania: 340 miliónov rokov
Rozdelenie: staršie – kambrium, ordovik, silúr, devón
mladšie – karbón, perm
Horotvorné procesy: kaledónske vrásnenie
variské vrásnenie
Vývoj organizmov:
Staršie - rastliny – riasy, primitívne cievnaté rastliny
živočíchy – hlavonožce, lastúrniky, trilobity, graptolity, prvé stavovce (ryby a iné)
Vývoj suchozemských organizmov.
Mladšie - rastliny – rozvoj prasličiek, papradí, plavúňov, prvé nahosemenné rastliny
živočíchy – úbytok trilobitov, rozvoj lastúrnikov, prvé plazy a obojživelníky
Vedúce skameneliny: trilobity, graptolity
Horniny: vápence, úlomkovité usadené horniny, vznik slojov čierneho uhlia.
Druhohory (Zemský stredovek)
Doba trvania: 165 miliónov rokov
Rozdelenie: trias, jura, krieda
Horotvorné procesy: začiatok alpínskeho vrásnenia
Vývoj organizmov:
Rastliny – rozvoj nahosemenných (cykasy, ihličiny), prvé krytosemenné rastliny
Živočíchy – rozvoj plazov a hlavonožcov (amonity, belemnity), prvé vtáky a cicavce
Druhohory – éra plazov
Vedúce skameneliny: amonity, belemnity, kostry dinosaurov
Horniny: vápence, dolomity, ílovité bridlice a pieskovce
Treťohory (Zemský novovek)
Doba trvania: 63 miliónov rokov
Rozdelenie: staršie (paleogén), mladšie (neogén)
Horotvorné procesy: alpínske vrásnenie
Vývoj organizmov:
Rastliny – ihličiny, rozvoj krytosemenných
Živočíchy – ústup hlavonožcov, lastúrniky, ulitníky, rozvoj vtákov a cicavcov
Vedúce skameneliny: numulity, zuby drobných cicavcov
Horniny: úlomkovité usadené horniny, sloje hnedého uhlia
Objavenie sa predchodcov dnešného človeka
Štvrtohory (Zemská súčasnosť)
Doba trvania: 2 milióny rokov
Rozdelenie: staršie (pleistocén), mladšie (holocén)
Horotvorné procesy: doznievanie alpínskeho vrásnenia
Celkové ochladenie, striedanie ľadových a medziľadových dôb.
Vývoj organizmov: súčasné rastliny a živočíchy, rozvoj človeka
Vedúce skameneliny: pozostatky živočíchov z ľadových dôb, predchodcov človeka
Horniny: riečne nánosy – štrky, piesky, viate piesky a spraše, tvorba pôdy
6. GEOLOGICKÁ STAVBA A VÝVOJ PRÍRODY SLOVENSKA
Slovensko v Európe
Geologická stavba Európy:
1. Prahorné a starohorné jadro Európy – Baltický štít, Ukrajinský štít, starý podklad Ruskej tabule
2. Oblasti vzniknuté vrásnením v prvohorách (kaledónske a variské oblasti) – záp. časť
Škandinávie, územie Veľkej Británie, Írska, Nemecka, Čiech, Španielska, Portugalska, Ural
3. Alpínska oblasť – Pyreneje, Alpy, Karpaty, Apeniny, Balkán
Územie Slovenska: Západné Karpaty, časť Východných Karpát, Výbežky Panónskej panvy.
Rozhranie medzi Karpatskou sústavou a Českým masívom – Krems (Rak.), Znojmo, Brno, Hranice, Ostrava.
Geologické stavebné jednotky Slovenska
1. Staršie geologické stavebné jednotky – gemerské pásmo, veporské pásmo, pásmo jadrových pohorí, bradlové pásmo, flyšové pásmo
2. Mladšie geologické stavebné jednotky – starotreťohorné usadeniny, mladotreťohorné usadeniny, treťohorné sopečné pohoria
Staršie geologické jednotky Slovenska
Gemerské pásmo – Volovské vrchy, Slovenský raj, Slovenský kras
Veporské pásmo – Veporské vrchy, Stolické vrchy, Muránska planina, Kráľovohoľské Tatry
Pásmo jadrových pohorí – Tatry, Ďumbierske Tatry, Malá Fatra, Veľká fatra, Považský Inovec, Malé Karpaty, Tríbeč
Bradlové pásmo – časť Bielych Karpát, Oravy, Považia, Pieniny
Flyšové pásmo – časť Bielych Karpát, Kysuce, časť Oravy, Čergov, Nízke Beskydy
Mladšie geologické jednotky Slovenska
Staršie treťohorné usadeniny – Žilinská kotlina, Podtatranská kotlina, Spišská Magura, Levočské vrchy
Mladšie treťohorné usadeniny – Záhorská nížina, Podunajská nížina, Hornonitrianska kotlina, Turiec
Sopečné pohoria – Vtáčnik, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy, Poľana, Javorie, Krupinské vrchy, Slanské vrchy, Zemplínske vrchy, Vihorlat, Popričný
Štvrtohorné usadeniny – riečne usadeniny, veterné usadeniny, ľadovcové usadeniny, travertíny
Vývoj prírody Slovenska v najstarších geologických obdobiach
Prvohory – v st. more, v ml. variské vrásnenie – súš.
Karbón – močiare – vznik tenkých slojov čierneho uhlia v zemplínskych vrchoch.
Perm – púšť
Vývoj prírody Slovenska v mladších geologických obdobiach
Druhohory – zač. ešte púšť, neskôr more Tethys, na konci alpínske vrásnenie – príkrovy.
Treťohory – na severe more, na juhu púšť, v ml. sa priestor na severe vyvrásnil – vznik pohorí dnešného typu, na konci – sopečná činnosť.
Štvrtohory – ľadová a medziľadové doby – tundry a chladné stepi – riečne, ľadovcové a veterné usadeniny.
Zaujímavosti prírody Slovenska
Výberová téma – prečítať z učebnice, príp. referáty žiakov.
Príroda nášho okolia
Programovaná hodina, podľa učebnice na str. 131
7. VÝZNAM A OCHRANA NEŽIVEJ PRÍRODY
Skúmanie a využívanie neživej prírody
Vyhľadávanie ložísk nerastných surovín:
- geologické mapovanie
- vytváranie odkryvov
- zhromažďovanie vzoriek
- zisťovanie veku
- kreslenie geologickej mapy
- geologické rezy (profily)
Prieskum ložísk:
- prieskumné jamy a ryhy
- vrty
Ťažba nerastnej suroviny:
- v lomoch – povrchové
- v baniach – šachty, štôlne
- vrtmi – ropa, zemný plyn, termálne vody
Dôsledky ťažby na životné prostredie.
Ochrana neživej prírody
Nový zákon o ochrane prírody a krajiny z roku 1995:
- všeobecná ochrana prírody a krajiny
- osobitná ochrana prírody a krajiny – územná a druhová
Územná ochrana - chránené územia:
Veľké - národné parky (NP) – 9, chránené krajinné oblasti (CHKO) – 14
Stredne veľké – chránené areály (CHA), prírodné rezervácie (PR) a národné prírodné rezervácie (NPR)
Maloplošné územia – prírodné pamiatky (PP) a národné prírodné pamiatky (NPP)
Druhová ochrana – sú chránené ohrozené, zriedkavé, vzácne alebo inak významné minerály a skameneliny.
Národné parky:
- Národný park Malá Fatra (1.4.1988)
- Národný park Muránska planina (1.10.1997)
- Národný park Nízke Tatry (NAPANT) (14.6.1978)
- Pieninský národný park (PIENAP) (1.1.1967)
- Národný park Slovenský raj (1.4.1988)
- Národný park Poloniny (1.10.1997)
- Tatranský národný park (TANAP) (18.12.1948)
- Národný park Veľká Fatra (6.3.2002)
- Národný park Slovenský kras (2002)
-
oblastná (regionálna) – väčšie hĺbky, väčšie územie – vznik rozsiahlych oblastí kryštalických bridlíc