34505
P-9 Poznámky do zošita
1. ZÁKLADNÉ ZNAKY A ŽIVOTNÉ PROCESY ORGANIZMOV
Baktérie, huby a rastliny
Príjem živín a premena látok
Základnou podmienkou života je prijímanie živín a ustavičná premena látok a energií medzi organizmami a prostredím.
Pôdne a hnilobné baktérie - rozkladajú organickú hmotu odumretých zvyškov organizmov.
Parazitické baktérie – získavajú živiny zo živých organizmov.
Mliečne a kvasné baktérie – rozkladom organických látok.
Saprofytické huby – rozkladom rastlinného odpadu.
Kvasinky – rozkladajú cukry, umožňujú kvasenie cesta, octu, piva, vína, ovocia a pod.
Spolunažívanie húb s plodnicami s koreňmi stromov.
Parazitiké huby – z tiel živých organizmov –vyvolávajú plesňové a sneťové ochorenia.
Rastliny tvoria organické látky pomocou fotosyntézy:
- z pôdy vodu s rozpustenými minerálnymi látkami
- zo vzduchu oxid uhličitý
- za pomoci chlorofylu a slnečného svetla tvoria organické látky (cukor) a kyslík
Autotrofné organizmy (sebestačné) – rastliny
Heterotrofné organizmy – väčšina baktérií, huby a živočíchy
Dýchanie
Je opak fotosyntézy. Organizmy rozkladajú organické zlúčeniny, pričom sa uvoľňuje energia potrebná na priebeh životných procesov.
Fotosyntéza: chlorofyl
oxid uhličitý + voda + energia → glukóza + kyslík
6CO2 + 6H2O + energia → C6H12O6 + 6O2
Dýchanie:
glukóza + kyslík → oxid uhličitý + voda + energia
C6H12O6 + 6O2 → 6CO2 + 6H2O + energia
Vylučovanie – proces, pri ktorom sa z organizmu odstraňujú nepotrebné odpadové látky.
Rozmnožovanie
Je základný životný proces, ktorý zabezpečuje vznik nových jedincov (reprodukciu potomstva) a zachovanie druhu.
Nepohlavné rozmnožovanie:
- delením – baktérie, riasy
- pučaním – kvasinky
- výtrusmi – huby
- vegetatívne – rastliny – poplazmi, podzemkom, cibuľou, hľuzou, odrezkom (koreňa, stonky, listu)
Pohlavné rozmnožovanie:
- pri niektorých výtrusných rastlinách (machorasty, papraďorasty) sa strieda pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie
- vyššie rastliny (kvet)
Rozmnožovacie orgány kvetu:
- samčie – tyčinka (peľnica s peľom a nitka), v peli samčie pohlavné bunky – spermatické bunky
- samičie – piestik (blizna, čnelka, semenník), v semenníku samičie pohlavné bunky – vajíčkové bunky
Rastliny nahosemenné – majú vajíčka voľne uložené na šupine samčieho kvetu, semená nemajú žiadny obal – sú nahé (ihličiny)
Rastliny krytosemenné – majú vajíčka uložené prevažne v semenníku, semená sú ukryté v plode.
Plody – dužinaté – kôstkovice, malvice, bobule
– suché - pukavé – mechúrik, struk, šešuľa, tobolka
- nepukavé – oriešok, nažka, zrno
Rast a vývin
Rast – základný životný prejav – podľa dedičných daností každého druhu.
Ratliny – vývin:
Oplodnené vajíčko – semeno – klíčenie zo zárodku - rast pomocou delivého pletiva (delenie buniek, fotosyntéza v listoch) – kvitnutie – opelenie – oplodnenie – vývin semien.
Rastliny - nahosemenné (ihličiny)
- krytosemenné - jednoklíčnolistové – 1 klíčny list, zväzkovitý koreň, okvetie,
rovnobežná žilnatina (cibuľoviny, trávy ...)
- dvojklíčnolistové – 2 klíčne listy, hlavný koreň a vedľajšie
korene, kvet – kalich a koruna, sieťovitá žilnatina
Baktérie, huby a rastliny – stavba tela
Baktérie – jednobunkové – stavba bunky – ústrojčeky
Huby – podhubie, plodnica s výtrusnicami a výtrusmi (u nižších len podhubie a výtrusnica s výtrusmi)
Nižšie rastliny - machorasty – pakorienok, pabyľka, palístky, výtrusnice s výtrusmi
- papraďorasty – koreň, listy, výtrusnice s výtrusmi
Vyššie rastliny - vegetatívne orgány - koreň, stonka (kmeň), listy
- generatívne orgány – kvet a plod
ŽIVOČÍCHY
Povrch tela
Bezstavovce – bunky pokožky v jednej alebo vo viacerých vrstvách
- prvoky - cytoplazmatická membrána
- pŕhlivce - vonkajšia povrchová vrstva buniek (aj pŕhlivé bunky)
- ploskavce - pokožka
- hlístovce - pokožka
- mäkkýše - pokožka so slizom
- obrúčkavce - pokožka so slizom
- článkonožce - pokožka s vrstvou kutikuly (vonkajšia kostra)
Stavovce – viacvrstvová koža s kožnými útvarmi
- ryby - koža so šupinami + sliz
- obojživelníky - koža so sliznatou vlhkou pokožkou
- plazy - koža (suchá) so šupinami alebo rohovitými štítkami
- vtáky - koža (suchá) s perím a rohovinovými výrastkami – pazúry, rohovinové povlaky (zobák)
- cicavce - koža so srsťou a rohovinovými výrastkami (nechty, pazúry, kopytá, rohy, parohy),
u človeka aj vlasy
Vtáčie pero - brko, kostrnka, zástavica; perie obrysové a páperie
Pohyb
Bezstavovce
- prvoky - pomocou bičíka, bŕv, panôžok
- pŕhlivce - premiestnenie pomocou ramien
- ploskavce - svalové bunky
- hlístovce - svalové bunky
- mäkkýše - svalnatá noha so slizom
- obrúčkavce - priečne pruhované svaly so slizom
- článkonožce - svalmi upínajúcimi sa na vonkajšiu kostru
Stavovce – majú vnútornú kostru, na ktorú sa upínajú kostrové – priečne pruhované svaly pripojené ku kostre šľachami. Osou kostry je chrbtica. Hladké svalstvo slúži na pohyb vnútorných orgánov.
Dýchanie
Vonkajšie dýchanie – výmena plynov medzi vonkajším prostredím a dýchacím orgánom. Organizmy prijímajú kyslík a vylučuje späť oxid uhličitý.
Vnútorné dýchanie je príjem kyslíka z krvi do telových buniek a vylúčenie oxidu uhličitého z buniek tela do krvi. Spojenie medzi vonkajším a vnútorným dýchaním zabezpečuje cievna sústava.
Dýchacie orgány:
Bezstavovce - prvoky, pŕhlivce, ploskavce, obrúčkavce – dýchajú celým povrchom tela
- mäkkýše - suchozemské – pľúcny vak
- vodné – žiabre
- článkonožce – pľúcne vačky (pavúkovce), žiabre (kôrovce), vzdušnice (hmyz)
Stavovce - ryby – vnútorné žiabre
- obojživelníky - v larválnom štádiu vonkajšie žiabre, dospelé pľúca s kožným dýchaním
(vlhká koža)
- plazy - pľúca
- vtáky – pľúca so vzdušnými vakmi
- cicavce – nozdry, nosová dutina, hrtan, priedušnica, priedušky, pľúca
Príjem živín
Pŕhlivce a ploskavce - tráviaca dutina, spoločný ústny a vyvrhovací otvor
Hlístovce, mäkkýše a obrúčkavce - tráviaca rúra, ktorá sa postupne člení na pažerák, základ žalúdka,
črevo a análny otvor
Stavovce - ústna dutina (zuby, slinné žľazy), hltan, pažerák, žalúdok
(žalúdočná šťava - natrávenie), dvanástnik (podžalúdková žľaza,
žlčník), tenké črevo (trávenie a vstrebávanie), hrubé črevo
(zahusťovanie, zahnívanie, vyprázdňovanie) začína slepým črevom
a končí konečníkom a análnym otvorom.
Zložený žalúdok prežúvavých párnokopytníkov – bachor, čepiec, kniha, slez
Vylučovanie
Vylučovaním sa odstraňujú z tela plynné, tekuté a tuhé odpadové látky a nadbytočná voda, ktoré vznikli pri premene látok a ktoré nemôžu organizmy spotrebovať.
Jednobunkovce - celým povrchom bunky, príp. vylučovacia vakuola
Bezstavovce - vylučovacie kanáliky a rúrky
Pŕhlivce - bunkami vnútornej vrstvy a vyvrhovacím (súčasne prijímacím) otvorom von
Ploskavce - kanáliky zakončené bunkami s brvami a vylučovacím otvorom von
Mäkkýše - vylučovacím kanálikom ústiacim do dýchacieho otvoru
Obrúčkavce - v každom článku 2 vylučovacie kanáliky s lievikovitým otvorom, vyúsťujúce
v nasledujúcom článku von
Článkonožce - vejárovité trubičky ústiace do čreva a análneho otvoru
Stavovce - viacerými sústavami:
- dýchacou sústavou – plynné
- tráviacou sústavou – tuhé
- močovou sústavou (obličky, močovody, močový mechúr, močová rúra) – tekuté
- kožnou sústavou – u cicavcov (pot, soli, maz)
Obeh telových tekutín
Obehová (cievna) sústava rozvádza telové tekutiny. Privádza do buniek živiny, hormóny, väčšinou aj kyslík a odvádza z buniek tekuté odpadové látky a oxid uhličitý.
Prvoky - obeh látok zabezpečuje prúdenie cytoplazmy.
Pŕhlivce - prechádzajú látky z bunky do bunky.
Ploskavce - miazga prúdi voľne v tele.
Mäkkýše - otvorená obehová sústava.
Obrúčkavce - zatvorená obehová sústava.
Článkonožce - otvorená obehová sústava.
Stavovce - zatvorená obehová sústava.
Krv - červené krvinky – prenos plynov, biele krvinky – obrana proti chorobám, krvné doštičky –
zrážanlivosť krvi, krvná plazma – prenos živín a splodín látkovej premeny.
Regulácia
Regulačné sústavy - hormonálna sústava
- nervová sústava
Nervová sústava zachytáva podnety z vnútorného a vonkajšieho prostredia. Zabezpečuje prenos a spracúvanie informácií a odovzdávanie pokynov orgánom. Umožňuje základný životný prejav dráždivosť.
Prvoky - reagujú na teplo, svetlo, dotyk
Pŕhlivce - rozptýlená nervová sústava
Ploskavce - pásová nervová sústava
Mäkkýše -
Rozmnožovanie a vývin
Živočíchy – stavba tela
2. VNÚTORNÁ STAVBA ORGANIZMOV A DEDIČNOSŤ
Bunková stavba organizmov
BUNKA – základná stavebná a funkčná jednotka organizmu.
Organizmy – jednobunkové a mnohobunkové.
Bunkové ústrojčeky:
1. bunková stena - tvorí povrch bunky rastlín, húb a baktérií, určuje ich tvar, je dobre priepustná pre vodu a minerálne látky;
2. cytoplazmatická blana (membrána) - nachádza sa aj v rastlinných aj v živočíšnych bunkách; je polopriepustná - zaisťuje príjem vody s rozpustenými látkami dovnútra bunky, umožňuje aj výber látok z okolia a prepúšťanie látok z bunky;
3. cytoplazma - tvorí vnútorné prostredie všetkých buniek, prebieha v nej premena niektorých látok a prenos látok na rôzne miesta bunky;
4. jadro (baktérie ho ešte nemajú) - riadi priebeh dejov v bunke, zabezpečuje delenie bunky a prenášanie dedičných vlastností;
5. chloroplasty - sú len v rastlinných bunkách, obsahujú zelené farbivo (chlorofyl), prebieha v nich fotosyntéza, pri ktorej vznikajú organické látky;
6. vakuoly - zhromažďujú v rastlinnej bunke zásoby a odpadové látky, môžu obsahovať farbivá, v živočíšnej bunke bývajú zriedkavo - napr. pri prvokoch sa zúčastňujú látkovej výmeny (potravové a stiahnuteľné vakuoly);
7. mitochondrie - vo väčšine buniek v nich prebieha uvoľňovanie energie z organických látok za prítomnosti kyslíka - dýchanie;
8. ribozómy - prebieha v nich tvorba bielkovín špecifických pre daný druh organizmu;
9. jadrová blana - oddeľuje hmotu jadra od cytoplazmy;
10. lyzozómy - sú väčšinou v živočíšnych bunkách, umožňujú rozklad organických látok.
Podstatný rozdiel medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou je v spôsobe výživy.
Súbor rastlinných buniek – pletivo. Súbor živočíšnych buniek – tkanivo.
Nebunkové organizmy
- Vírusy sú parazity buniek, nemajú bunkovú stavbu. Napádajú rastlinné, živočíšne, aj ľudské bunky.
- Neprijímajú potravu, nedýchajú, nerastú, nepohybujú sa, nemôžu žiť samostatne.
- Ako živé organizmy sa správajú až vtedy, keď vniknú do bunky. Prijímajú z nich energiu pre svoj život, vo vnútri bunky sa rozmnožujú. Keď bunka praskne, napádajú ďalšie bunky.
- Môžu vyvolávať u človeka aj živočíchov rôzne ochorenia: chrípka, kiahne, detská obrna, AIDS, besnota, hepatitída, ružienky, mozaikovitosť a škvrnitosť listov.
- Sú veľmi premenlivé (virulentné), ťažko sa nachádza proti nim liek. Používa sa najčastejšie vakcinácia (očkovanie už vytvorenými ochrannými látkami v iných organizmoch).
Dedičnosť a jej podstata
Dedičnosť organizmov - schopnosť organizmov utvárať pri pohlavnom alebo nepohlavnom rozmnožovaní jedinci so zhodnými znakmi.
Rozmnožovaním sa zabezpečuje pretrvávanie živej prírody. Jedinci, ktoré vznikli rozmnožovaním, sa podobajú svojim rodičom. Majú podobné vlastnosti - znaky (veľkosť, tvar, farba, duševné vlastnosti).
GENETIKA - veda o dedičnosti, zaoberá sa dedičnosťou a jej zákonitosťami.
Jan Gregor MENDEL - mních - brnenský biológ:
n gény (vlohy) - základy dedičnosti - prenášajú sa pohlavnými bunkami
n každý znak je určený párom - dvojicou génov, ktoré sa pri vzniku pohlavných buniek rozchádzajú a pri oplodnení znova náhodne stretávajú
n utváranie znakov ovplyvňuje prostredie, v ktorom sa organizmus vyvíja.
ORGANIZMY TEDA NEDEDIA HOTOVÉ ZNAKY, ALE IBA GÉNY (VLOHY) NA ICH UTVÁRANIE.
STRIEDAVÁ DEDIČNOSŤ - jedny gény prevládajú (dominantné) a druhé ustupujú (recesívne):
1. generácia: červený hrach + biely hrach => červený hrach
2. generácia: červenokveté i biele hrachy v pomere 3:1
ZMIEŠANÁ DEDIČNOSŤ - obidva gény pre jeden znak sa uplatňujú rovnako:
3. generácia: červenohnedý dobytok + svetlý dobytok =>plavý dobytok
4. generácia: vzniknú červenohnedé, plavé i svetlé jedinci (1:2:1)
PRENOS DEDIČNÝCH INFORMÁCIÍ - z rodičov na potomkov rozmnožovaním
ROZMNOŽOVANIE:
n nepohlavné - prenos rovnakých znakov ako má rodič
n pohlavné - prenos znakov od obidvoch rodičov
CHROMOZÓMY - telieska v jadre bunky; každý z nich je tvorený jedinou molekulou DNA
NUKLEOVÉ KYSELINY:
n DNA (DNK) - deoxyribonukleová kyselina
n RNA (RNK) - ribonukleová kyselina
DNA - zodpovedá za dedičnosť, každá jej molekula je reťazcom mnohých spojených génov.
Každý druh organizmu má v bunke svoj vlastný počet chromozómov nazvaný diploidný počet. Ľudia majú 46 chromozómov. Usporiadané sú v pároch (23 homologických párov).
1. Pri pohlavnom rozmnožovaní majú pohlavné bunky (vajíčka, spermie) iba polovičný (haploidný) počet chromozómov. Splynutím pohlavných buniek vzniká zygóta už s normálnym počtom chromozómov (diploidným).
Význam dedičnosti a premenlivosti organizmov
3. ZÁKLADY EKOLÓGIE
Ekológia skúma vzťahy medzi organizmom a prostredím.
ODBORY EKOLÓGIE:
Ekológia rastlín - skúma vzťahy medzi rastlinami a prostredím.
Ekológia živočíchov - skúma vzťahy medzi živočíchmi a prostredím.
Ekológia krajiny - skúma zmeny krajiny spôsobené činnosťou človeka.
Globálna ekológia - skúma zmeny na celej planéte Zem a ich vplyv na život.
Poznáme ešte ekológiu morí, lesov, púští, stepí, človeka, ekológiu populácií, spoločenstiev, ekosystémov, environmentálnu ekológiu, aplikovanú ekológiu a pod.
Organizmy a prostredie
Ekologická adaptácia (prispôsobivosť) – schopnosť prispôsobovať sa podmienkam vonkajšieho prostredia.
Organizmy môžu existovať len v rozsahu určitých podmienok. Za ich hranicou hynú.
Znášanlivosť (tolerancia) – schopnosť organizmu znášať úzky alebo široký rozsah podmienok prostredia (alebo intenzity ich pôsobenia).
Neživé faktory prostredia organizmov
Svetlo – nevyhnutný zdroj energie pre fotosyntézu. Prispôsobivosť organizmov k dĺžke a intenzite osvetlenia je rozličná.
Teplo – živočíchy získavajú z potravy – teplokrvné a studenokrvné živočíchy
- rastliny potrebujú na klíčenie, rast, kvitnutie.
Vzduch - potrebný na dýchanie všetkých organizmov (rastlín aj živočíchov). Pri dýchaní sa spotrebúva kyslík a uvoľňuje oxid uhličitý. Rovnováhu medzi CO2 a O2 uskutočňujú zelené rastliny pri fotosyntéze.
Voda - je životným prostredím – vonkajším – pre všetky vo vode žijúce organizmy
- vnútorným – pre všetky organizmy
- umožňuje rozvádzanie látok, je súčasťou chemických procesov a prostredím pre
biochemické reakcie.
Pôda obsahuje:
- zvetrané časti minerálov a hornín (hlina, íl, piesok, kamene)
- vodu, vzduch
- nerozložené zvyšky organizmov
- minerálne látky
- biogénne prvky (N,P, K, Na a pod.)
- stopové prvky (I, Fe, Zn a pod.)
- pôdne organizmy
Živé faktory prostredia tvoria organizmy.
Populácia – je skupina jedincov rovnakého druhu žijúcich na danom mieste v rovnakom čase.
Základnou ekologickou jednotkou populácie je jedinec.
Vlastnosti populácie:
- vzájomné vzťahy jedincov – vnútorné – vzájomná ochrana jedincov
– vytláčanie slabších jedincov silnejšími
– vonkajšie – konkurencia, predácia, parazitizmus, symbióza
- veľkosť populácie – počet všetkých jedincov v populácii
- rast populácie – jej zväčšovanie (rastová krivka)
- hustota populácie – počet jedincov žijúcich na jednotke plochy; môže byť veľká alebo malá; môže kolísať – stúpať alebo klesať
Postavenie populácie v spoločenstve určujú nároky jedincov na životné prostredie.
Ekologická nika je súbor nárokov nevyhnutných na existenciu jedincov (priestorová nika, potravová nika)
Spoločenstvo organizmov (biocenóza)
- tvoria ho populácie organizmov žijúcich v určitom čase a životnom priestore. tvoria ho baktérie, huby, rastliny, živočíchy.
Spoločenstvá majú rozličnú druhovú rozmanitosť (biodiverzita). Prejavuje sa v počte druhov a v počte ich jedincov.
Usporiadanie spoločenstva – etáže.
Etáže lesného spoločenstva: - koreňová etáž
- machová etáž
- bylinná etáž
- kerová etáž
- stromová etáž
Spoločenstvo tropického lesa nemá machovú a kerovú etáž, ale až 4 stromové etáže.
Spoločenstvo lúčne má koreňovú etáž, etáž nízkych tráv a trsov, etáž vysokých tráv, etáž vyčnievajúcich stebiel a bylín.
Zloženie spoločenstva – sezónne ubúdanie a pribúdanie; zmena počtu mladých a dospelých jedincov počas roka.
Spoločenstvá (biocenózy):
- prírodné – spoločenstvo lesa, jazera, rybníka, rieky, tropického pralesa, mora, oceánu...
- umelé (kultúrne) – poľné spoločenstvá, okrasných a zeleninových záhrad, parkov, sadov (sú pre ne charakteristické monokultúry)
Ekosystém
je základná stavebná a funkčná jednotka prírody.
Zložky ekosystému - živé – organizmy
- neživé – voda, pôda, vzduch, slnečné žiarenie
Obeh látok a tok energie v ekosystéme.
Ekosystémy: - suchozemské – les, lúka, pole
- vodné – jazero, rybník, potok, rieka, more, oceán
Obeh látok a tok energie v ekosystéme:
Živú hmotu – biomasu – tvorí hmota živých organizmov. Vstupná energia každého ekosystému je slnečná energia.
Autotrofné organizmy – zelené rastliny – producenty – viažu priamo slnečnú energiu (pri fotosyntéze) a tvoria (produkujú) organické látky.
Heterotrofné organizmy – živočíchy – konzumenty – nepriamo využívajú slnečnú energiu – konzumujú organické látky ako potravu.
Život ekosystému
Potravový reťazec – navzájom súvisiaca skupina organizmov, ktorá predstavuje prenos energie a látok z potravy.
Potravová pyramída:
- Producenty
- zelené rastliny – najväčšia biomasa
- Konzumenty 1. rádu – bylinožravé živočíchy
- Konzumenty 2. rádu – mäsožravé živočíchy
- Konzumenty 3. rádu – mäsožravce živiace sa inými
mäsožravcami – vrchol pyramídy.
Škodlivé látky, ktoré sa dostanú do tiel rastlín sa postupne čoraz viac hromadia vo vrchných stupňoch pyramídy.
Zdravý ekosystém sa prispôsobuje zmenám a reguluje rovnováhu.
Vývoj spoločenstiev a ekosystémov.
4. BIOSFÉRA – SVETOVÝ EKOSYSTÉM
Biosféra tvorí svetový – globálny ekosystém.
Zložky biosféry:
- Neživé – voda, pôda,
vzduch, slnečné žiarenie, minerálne látky
- Živé – organizmy
Časti biosféry:
Vodné ekosystémy - morské
- sladkých stojacích vôd
- tečúcich vôd
- brakických vôd
Suchozemské ekosystémy - lesné
- lúčne
- stepné
- vysokohorské
- kultúrne
Biómy
Biologická rovnováha v prírode
Globálne ekologické problémy
5. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ORGANIZMOV A ČLOVEKA
Zložky životného prostredia človeka
Faktory ovplyvňujúce životné prostredie organizmov a človeka
Starostlivosť o životné prostredie
Zodpovednosť každého občana v starostlivosti o životné prostredie.
Preventívne opatrenia na základe využívania ekologických poznatkov.
Trvalo udržateľný rozvoj – zachovanie rôznorodosti foriem a podmienok života na Zemi.
Mimovládne organizácie – SZOPK
Ochranárske aktivity: Deň Zeme – 22. apríl
Svetový deň životného prostredia – 5. jún
Deň vody – 22. marec
Deň vtákov – 1. apríl
IUCN – Medzinárodná únia ochrany prírody a prírodných zdrojov
UNEP – Program OSN pre životné prostredie
WWF – Svetový fond pre prírodu
Štátna ochrana prírody
Zákon o ochrane prírody a krajiny – má prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.
Všeobecná ochrana prírody a krajiny – týka sa celého územia SR a každého občana.
Osobitná ochrana prírody a krajiny
– územná - 5 stupňov ochrany
– druhová - chránené rastliny, živočíchy, minerály a skameneliny
Kategorizácia chránených území v SR:
- Národné parky (NP)
1. Tatranský NP – 1948 5. NP Slovenský raj - 1988
2. Pieninský NP – 1967 6. NP Muránska planina - 1998
3. NP Nízke Tatry – 1978 7. NP Poloniny - 1998
4. NP Malá Fatra – 1988 8. NP Veľká Fatra - 2002
- Chránené krajinné oblasti (CHKO)
- Chránené areály (CHA)
- Prírodné rezervácie (PR) a národné prírodné rezervácie (NPR)
- Prírodné pamiatky (PA) a národné pamiatky (NPA)
- Producenty
- zelené rastliny – najväčšia biomasa